--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Pravdivá realita v podání Fedora Gála
Zdroj: NN Ročník........: 0005/015 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

PRAVDIVÁ REALITA V PODANÍ FEDORA GÁLA Súčasní najslovenskejší Slováci, z ktorých drvivá väčšina patrila pred novembr om 1989 k aktívnym komunistickým prisluhovačom - nemiluje Fedora Gála. Možno a j preto, že svoju prednovembrovú zbabelosť a s ňou súvisiace komplexy menejcen nosti si musia na niekom vybiť. A keďže mnohí z tejto spodiny považovali za pr otislovenské aj to, že menovaný sa narodil v koncentračnom tábore, a v ich rét orike nie komunisticko-fašistickí zločinci, ale ľudia typu Fedora Gála škodili a škodia Slovensku, musel sa nakoniec vysťahovať do Českej republiky. Memento, ktoré je pre Slovensko ako vyšité (podnadpis)

V týždenníku Domino z konca januára 1995 bola na str. č. 8 uverejnená od Fedor a Gála veľmi zaujímavá úvaha pod nadpisom - ŠÍKY DEVIANTOV ČAKAJÚ NA POVEL. Ke ďže za každú vojnu, za každé krviprelievanie, za každú genocídu - NESÚ HLAVNÚ ZODPOVEDNOSŤ KONKRÉTNI POLITICKO-ZLOČINECKÍ VYVRHELI, ktorí v mene svojej zvlč ilej pravdy a chorých mozgov sa povyšujú za národ, alebo nad národ, je táto je ho úvaha plne aktuálna aj pre dnešné KOMUNISTICKO-EŠTEBÁCKE SLOVENSKO. Aj pret o považujem za nutné prebrať tento text v plnom znení.

Šíky deviantov čakajú na povel (podnadpis)

Najväčší vodca hovorí o NÁRODE, jeho tradícii a jeho právach. Ukazuje pritom n a mapu: "Toto je naše, toto je naše a toto im môžeme dať." "Toto v žiadnom prí pade, je to naše" - skáče mu do reči akýsi vojenský náčelník. Minister vnútra - povolaný hájiť záujmy NÁRODA, predstavuje svojich najbližších: "Tento hrdina mnohých operácií, tento tak isto, aj tento, aj tento." Kamera sníma tváre zab ijakov ako vystrihnutých z akčného filmu. CHLAPCI NA ULICI ZBIERAJÚ ZOHAVENÉ M ŔTVOLY - ŽENA BEZ CELEJ HLAVY, ŽENA BEZ POLOVICE HLAVY...Deti v nemocnici, muž i bez rúk a nôh...Vojaci popíjajú zo spoločnej flaše A SPIEVAJÚ O NÁRODE. Vzáp ätí ich vidíme v tankoch. Rozbité mesto. Do kamery hovorí dvadsaťtriročný muž. UKAZUJE, AKO ZNÁSILŇOVAL A PRITOM NEPUSTIL Z RUKY PUŠKU. UKAZUJE, AKO PODREZÁ VAL KRKY NEPRIATEĽOM NÁRODA. HOVORÍ POMALY A BEZ VZRUŠENIA.

Tieto otrasné svedectvá ponúkala prehliadka dokumentov "Sarajevské čakanie na Godota" v budove Českej televízie. Jej posolstvo je pre mňa jednoznačné: Pozri te sa, ľudia, kam vás môžu DOSTAŤ POLITICKÍ ŠIALENCI OMIEĽAJÚCI HESLÁ O NÁRODE , JEHO ZÁUJMOCH, VÝLUČNOSTI, NÁROKOCH. A pozrite sa tiež, AKÍ BUDETE BEZMOCNÍ, AŽ SA TO ZAČNE. Aj keď odmietnete znásilňovať "nepriateľove" ženy a zabíjať d eti, NIEKOĽKO DESIATOK DEVIANTOV - JE ICH MEDZI NAMI DOSTATOK - TO UROBÍ ZA VÁ S A NA VAŠU ZODPOVEDNOSŤ.

Pocit bezmocnosti. Otrasnej bezmocnosti som cítil, rovnako ako tých pár desiat ok ďalších účastníkov prehliadky. Iste, mohol by som ako Šimon Pánek, Ján Urba n a desiatky ďalších sadnúť do auta a ísť s liekmi a potravinami do Sarajeva. Pocit bezmocnosti však trápi aj ich. Znásilnené ženy a zmrzačené deti im vstup ujú do snov.

To, čo treba zrejme urobiť "tu a teraz", JE ZABRÁNIŤ ŠIALENCOM, KTORÍ TAK RADI SKLOŇUJÚ SLOVO NÁROD, ABY ZORADILI POD SVOJU ZÁSTAVU ŠÍKY DEVIANTOV. ŽIJÚ MED ZI NAMI, ČAKAJÚ NA SVOJU CHVÍĽU. Stačí ukázať prstom na nepriateľa a zaveliť d o útoku. Niektorí už prví krok spravili - ukázali prstom. V tom druhom im treb a zabrániť - hoci aj zaradením filmov sarajevskej série do hlavného vysielacie ho času televízie. Obávam sa však, že to nestačí.

Fedor Gál

Dodatok redaktora NN (podnadpis)

Väčšina ľudí si myslí, že prvé príznaky zločineckej diktatúry začínajú vtedy, keď sú fyzicky likvidovaní tzv. nepriatelia jediného a milovaného vodcu, ktorý sa s obľubou skrýva za národ. Je to ovšem veľký sebaklam. Tie prvé príznaky z ačínajú už vtedy, keď novorodiaci sa diktátor spochybňuje legálne zvolenú vlád u a parlament a demoralizuje neinformované a negramotné masy. Presne takým štý lom, ako to urobil Vladimír Mečiar v roku 1992.

Miesto jeho izolovania v zamrežovanej cele príslušného nápravno-výchovného úst avu, alebo v príslušnom psychiatrickom zariadení, mu vlastne bolo umožnené, ab y svojimi bludmi dohnal Slovensko až do takého stavu, kde skôr-neskôr sa fyzic ké likvidácie tzv. jeho neprajníkov stanú súčasťou dotyčnej diktatúry. Vladimír PAVLÍK