--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Komunistické mafie naďalej ničia a likvidujú
Zdroj: NN Ročník........: 0005/037 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
KOMUNISTICKÉ MAFIE NAĎALEJ NIČIA A LIKVIDUJÚ Miesto úvodu: Najlepší komunistický zločinec je podľa zákona odsúdený komunist ický zločinec. Taký už neškodí, neokráda a nespôsobuje žiaľ slušným ľuďom na S lovensku. Do tejto kategórie nerátam radových členov KSČ, lebo tí, ako aj rado ví signatári Charty 77, boli len nástrojom, za ktorých sa v prvom prípade skrý vali nomenklatúrne komunistické mafie a v druhom prípade bezcharakterní jedinc i "bojujúci" v rámci komunisticko-eštebáckeho dozoru za tzv. život v pravde a ľudské práva.
Slovenská realita (podnadpis)
Pokiaľ si niekto naivne myslí, že komunistické zločiny sa skončili novembrom 1 989, tak je na veľkom omyle. Mám dostatočné množstvo materiálov, kde je jednoz nažne dokázané, že pretransformované komunistické mafie poľudštené Václavom Ha vlom a ponovembrovými politickými subjektami VPN a OF, naďalej páchajú obludno sti na nevinných občanoch. Samozrejme, v súčasnom komunisticko-eštebáckom Slov ensku pod vedením Vladimíra Mečiara majú priam ideálne podmienky. Preto sa ani nemožno čudovať terajším mocným, že sa tak usilujú o likvidáciu a diskreditác iu Konfederácie prenasledovaných komunizmom, ktorá ako jediná na Slovensku otv orene poukazuje na pokračujúce zločiny pretransformovaných komunistických pohr obkov.
Kauza Katarína Hvolková (podnadpis)
O jednom ďalšom takomto prípadne, kde komunistické tlupy zlikvidovali a ožobra čili slušného občana, bude pojednávať aj tento smutný príbeh. Jeho začiatok sa začal odvíjať v roku 1987 v objekte závodu Mostáreň k.p. Brezno. Citujem z ni ektorých častí rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 30. 6. 1987, ktorý rozhodol o vine vodiča nákladného auta zn. TATRA 148 Vladimíra Juhaniaka, kto rý porušením dôležitých povinností vyplývajúcich z jeho povolania spôsobil újm u na zdraví Kataríne Hvolkovej.
- "Z výpovedí poškodených Kataríny Hvolkovej - vodičky multikáry a svedka Adol fa Tamajku - spolujazdca poškodenej je zrejmé, že multikára išla za nákladným motorovým vozidlom TATRA 148 vo vzdialenosti asi 8-10 metrov. Na vozovke bola hrubá vrstva prachu, ktorú nákladné motorové vozidlo vírilo a preto bola vidit eľnosť značne znížená.
Prakticky hneď po zastavení vodič Tatry 148 bez toho, ABY SA PRESVEDČIL O SITU ÁCII ZA SEBOU, ZAČAL CÚVAŤ. Katarína Hvolková sa tiež snažila cúvať, avšak sa jej nepodarilo zaradiť rýchlosť. TIEŽ VODIČA UPOZORŇOVALA ZVUKOVÝM SIGNÁLOM, A VŠAK TENTO NA TO NEREAGOVAL. S vozidlom zastal až keď narazil do prednej časti multikáry.
Okolnosti tejto dopravnej nehody boli ozrejmené aj protokolom o nehode a fotod okumentáciou, ktoré potvrdzujú, ŽE OBŽALOVANÝ MAL DOSTATOK ČASU A PRIESTORU PR ESVEDČIŤ SA O SITUÁCII ZA SEBOU. Z lekárskeho posudku je zrejmé, že Katarína H volková pri nehode utrpela zmliaždenie brušnej steny a podbruška obojstranne, následkom čoho bola pracovná neschopnosť, ktorá trvá až doposiaľ. (Úraz bol sp ôsobený 6. 3. 1987 - pozn. V.P.)
Znalec vzhľadom na charakter zranenia poškodenej uviedol, že aj keď dĺžka prac ovnej neschopnosti je dlhšia, TÁTO VŠAK NEZODPOVEDÁ CHARAKTERU ZRANENIA A ZAKL ADÁ SA LEN NA SÚSTAVNÝCH SUBJEKTÍVNYCH POCITOCH BOLESTIVOSTI POŠKODENEJ. JEDNÁ SA LEN O TZV. ĽAHKÚ ÚJMU NA ZDRAVÍ. (Takto teda ordinoval typický komunistick ý znalec. Ako si v ďalších častiach ukážame, pani Hvolková je postihnutá ešte doteraz - pozn. V.P.)
Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný tým, že sa pri cúvaní dostatočne nepresvedčil o situácii za sebou, PRÍPADNE NEZABE ZPEČIL CÚVANIE INOU NÁLEŽITE POUČENOU OSOBOU, porušil ustanovenie ş 13 ods. 1 vyhl. č. 100/75 Zb. a zapríčinil dopravnú nehodu. Pri tejto nehode iná osoba u trpela újmu na zdraví."
V závere rozsudku sa taktiež môžeme dočítať, "keďže sa inak jedná o dobrého vo diča, súd NEPOVAŽOVAL za potrebné ukladať aj trest ZÁKAZU ČINNOSTI vedenia mot orových vozidiel, pretože má za to, že v budúcnosti si obžalovaný pri výkone s vojho povolania bude počínať opatrnejšie."
Na základe tohto úrazu zavinenej cudzou osobou bola pani Hvolková preradená dň om 11. 11. 1987 na menej platenú prácu ako člen závodnej stráže a do čistej mz dy 1.770 Kčs jej bolo doplácané.
Prišiel november 1989 (podnadpis)
V tomto období sa komunistické mafie, hlavne po ekonomickej línii, pod láskavý m dohľadom disidentských nomenklatúrnikov ala Havel, Čarnogurský a spol., za ú činnej spolupráce s Mečiarom, Čalfom a im podobným pripravovaným produktom, sa začali transformovať pod inými nálepkami znovu k ekonomickej moci. Výsledky i ch zločineckých metód nedali na seba dlho čakať. Do tejto ich pavučiny sa dost ala aj pani Hvolková. Hoci od 29. 6. 1983 mala podpísanú pracovnú zmluvu na do bu neurčitú, pretransformovaní bolševici v Mostárňach Brezno, ktoré mali znovu pod kontrolou, sa začali zbavovať viacerých robotníkov.
Verní svojim ideálom... (podnadpis)
Dňa 1. 7. 1993 dali viacerým robotníkom podpísať Zmenu pracovnej zmluvy s tým, že DOSTALI PODPÍSAŤ NEVYPLNENÉ FORMULÁRE, a bolo im povedané, že sa jedná len o zmenu pracovnej triedy. Po tomto podpísaní niektorým z nich VEDENIE PODNIKU DODATOČNE DO ZMLUVY DOPÍSALO, ŽE ICH PRACOVNÉ ZMLUVY PLATIA LEN NA DOBU URČIT Ú!!! - do 31. 12. 1993. Medzi takto postihnutými bola aj pani Hvolková. Dňa 27. 12. 1993 sa na vedenie podniku odvoláva proti zmene pracovnej zmluvy. Odtiaľ dostáva 7. 1. 1994 odpoveď, "že vzhľadom na súčasné veľmi nepriaznivé p odmienky v možnostiach zamestnanosti a neustále prebiehajúcom procese organiza čných a štrukturálnych zmien, nie sú možnosti a dôvody, aby táto pracovná zmlu va mohla byť zmenená na dobu neurčitú."
Ďalej sa tu píše: - "Keď po odstupe času namietate, že ste boli podvedená a po d., toto nie je možné akceptovať, zvlášť z dôvodu, že Váš nadriadený, ktorý Vá m dal zmluvu prečítať a podpísať, neprevzal k jej obsahu z Vašej strany žiadne námietky a tvrdí, že zmenu doby trvania pracovného pomeru do 31. 12. 1993, t. j. na dobu určitú, ste vzali na vedomie bez pripomienok a že táto zmena bola r iadne na jej origináli a kópii uvedená ešte pred Vašim podpisom ako všetkých z amestnancov a nik - žiadna osoba tu dodatočne nič nedopisovala a po Vašom podp ise zmluvy by si to ani nik dovoliť nemohol. Originál ste prevzali, kópia bola založená do Vášho osobného spisu.
Vzhľadom k týmto okolnostiam nemôžeme Vaše tvrdenie priznať a po odstupe pol r oka toto akceptovať už aj z dôvodu súčasných možností zamestnanosti, na ktoré v úvode listu poukazujeme. Vaše námietky zo stránky sociálnych aspektov plne c hápeme, ale nemáme iné východisko ako trvať na všetkých náležitostiach zmeny p racovnej zmluvy z 1. 7. 1993."
Tu si dovoľujem odcitovať z podpísaného prehlásenia pána Dalibora Fogela z Bre zna, v ktorom sa mimo iného hovorí, že "potvrdzujem svojim podpisom, že doklad o zmene pracovnej zmluvy sme podpisovali tak, ŽE PODNIK NÁM DAL PODPÍSAŤ NEVY PLNENÉ PRACOVNÉ ZMLUVY S TÝM, ŽE SA JEDNÁ LEN O ZMENU PRACOVNEJ TRIEDY. AŽ PO NAŠOM PODPÍSANÍ VEDENIE PODNIKU DODATOČNE NAPÍSALO, ŽE NAŠE PRACOVNÉ ZMLUVY PL ATIA NA DOBU URČITÚ."
Ponovembrová komunistická justícia (podnadpis) Na pokračujúce zdravotné problémy ohľadom pracovného úrazu z roku 1987 je pani Hvolková hospitalizovaná v nemocnici v Banskej Bystrici v období od 7. 2. 199 4 - 31. 3. 1994. Za tejto ťažkej situácie píše na nemocničnom lôžku odvolanie, ktoré sestrička z dotyčného oddelenia 28. 2. 1994 doporučenie posiela na doty čný súd. Ten 2. 3. 1995 jej žalobu zamieta.
Proti tomuto rozhodnutiu sa odvoláva na Krajský súd do Banskej Bystrice, ktorý 10. 5. 1995 v senáte pod vedením predsedníčky JUDr. Eleny JAKUBCOVEJ jej návr h zamieta.
Takáto je vizitka ministra Liščáka (podnadpis) Úvodom chcem pripomenúť, že za mnohé zákony a predpisy v našej justícii by ich navrhovatelia a schvaľovatelia MALI BYŤ DOŽIVOTNE IZOLOVANÍ. Hoci dotyčný súd vedel o tom, že pani Hvolková BOLA PRÁCENESCHOPNÁ od 18. 11. 1993 do novembra 1994 na následky pracovného úrazu z roku 1987, AJ NAPRIEK TOMU JU KOMUNISTICK É MAFIE Z MOSTÁRNI BREZNO PREPUSTILI K 31. 12. 1993 ZO ZAMESTNANIA!!! To ale nie je ešte všetko. V zamietnutí žaloby o neplatnosť výpovede takto mim o iného Krajský súd v Banskej Bystrici zdôvodňuje svoje rozhodnutie: - "Vzhľad om na citované zákonné ustanovenia mala žalobkyňa žalobný návrh o neplatnosť r ozviazania pracovného pomeru podať najpozdejšie do dvoch mesiacov od neplatnéh o skončenia pracovného pomeru, TEDA NAJPOZDEJŠIE DŇA 28. 2. 1994 NA SÚDE. Žalo bný návrh však žalobkyňa PODALA na súd až dňa 1. 3. 1994, teda JEDEN DEŇ PO UP LYNUTÍ zákonnej lehoty. Odvolací súd POUKAZUJE(!!!) na to, že návrh do dvoch m esiacov MAL BYŤ PODANÝ PRIAMO NA SÚDE, NESTAČÍ, ABY V TEJTO LEHOTE BOL PODANÝ NA POŠTOVOM ÚRADE."
(Tomu sa hovorí justičný cynizmus. Hoci pani Hvolková má podací lístok s razít kom 28. 2. 1994, súdu to vraj nestačí. Pýtam sa, podľa akého zákona? To dotyčn ý súd nebral do úvahy ani to, že pani HVOLKOVÁ BOLA PRAKTICKY CELÝ FEBRUÁR ALE AJ MAREC HOSPITALIZOVANÁ V NEMOCNICI? Nemáte k tomu čo povedať, minister (NE) spravodlivosti SR Liščák, pred novembrom 1989 pôsobiaci na Krajskom súde v Ban skej Bystrici? - pozn. V.P.)
Dokedy ešte? (podnadpis)
Na tomto názornom príklade sme sa mohli presvedčiť o "bratskej spolupráci" pre transformovaných komunistických mafiánov a justičného bahna na dotyčných súdoc h. Nikoho nezaujíma, že žobračenka pre pani Hvolkovú predstavuje necelých 1.20 0 Sk mesačne. TOTO JE SKUTOČNÁ VIZITKA ZVRCHOVANÉHO KOMUNISTICKO-EŠTEBÁCKEHO S LOVENSKA ZA VLÁDNUTIA ZLÉHO DUCHA MEČIARA.
Vyzývam Konfederáciu prenasledovaných komunizmom (podnadpis) Týmto oficiálne vyzývam KPK vo Zvolene, aby po vyjdení tohto článku požiadali o vysvetlenie Ministerstvo spravodlivosti SR, Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR a na príslušné zahraničné inštitúcie zaslali stanovisko, že nepriateľom Sloven ska nie je žiadny Soros, ALE PRETRANSFORMOVANÍ KOMUNISTICKÍ ZLOČINCI A JUSTIČN É BAHNO NÁRODNOSTI SLOVENSKEJ. Lebo zločiny komunizmu na Slovensku naďalej pok račujú, a to aj zásluhou prednovembrového bolševika Liščáka, toho času ministr a (NE)spravodlivosti SR, ktorého do tejto funkcie nominovalo hnutie proletársk eho hulváta Ľuptáka. Hlavné ovšem je, že tento minister v denníku Slovenská RE PUBLIKA šíri dezinformácie o Konfederácii prenasledovaných komunizmom. Vladimír PAVLÍK