--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Spolužitie mezi Slovákmi a Maďarmi na južnom Slovensku rozvracajů
politici
Zdroj: NN Ročník........: 0005/048 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
----------- SPOLUŽITIE MEDZI SLOVÁKMI A MAĎARMI NA JUŽNOM
SLOVENSKU ROZVRACAJÚ POLITICI
V dňoch 11. a 12. novembra 1995 som bol na návšteve v dedinke Kolta, okres Nov é Zámky. Mojim cieľom boli stretnutia s úplne normálnymi radovými občanmi, tvo riacimi skutočné hodnoty (na rozdiel od ponovembrových politických zločincov), a vypočuť si nielen ich názory na súčasné vzťahy Slovákov a Maďarov žijúcich na južnom Slovensku, ale poznať aj ich starosti a peripetie, ktoré tu prežívaj ú zásluhou nielen legislatívnych tupcov, ale aj im podobných darebákov z ponov embrových slovenských vlád a parlamentov.
Hovoril som s ľuďmi rôzneho veku a povolaní. Počnúc tou najstaršou generáciou, a končiac s predstaviteľmi mladšej generácie. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé stretnutie, a to hlavne preto, že mi to pomohlo ozrejmiť niektoré veci, v kto rých som mal určité nedostatky. Vopred zdôrazňujem, že s tými, s ktorými som r ozhovor robil, som nezisťoval, ani som sa nezaujímal, ktorej politickej strany sú prívrženci, alebo koho podporili v posledných voľbách. Nepochybujem, že na šich čitateľov ich odpovede na moje otázky nielen zaujmú, ale hlavne sa presve dčia, že za všetok tu vyvolaný nepokoj sú zodpovední len a len politici. Ako s me spoločne po stretnutí skonštatovali, Duray, Mečiar, Slota a im podobní sa z ákonite potrebujú. Bez hľadania rôznych umelých nepriateľov, šírenia nenávisti a strachu, by totiž nemohli existovať na politickej scéne. Nakoniec, pevne ve rím, že ten smrad, ktorý šíria, zanikne raz aj s nimi na primeranom smetisku d ejín, pod hladinou hnoja a močoviny.
V.P. - Pán Lačný, máte 65 rokov, teda už ste niečo prežil. Keď Maďarsko v roku 1938 zaberalo niektoré časti južného Slovenska, Váš otec bol vtedy obvinený z niečoho, čo vôbec neurobil. Môžete nám to doplniť?
F. Lačný - V roku 1938, keď bola mobilizácia, môj otec musel narukovať. V ten deň, keď to tu Maďari obsadili, asi po trinástich dňoch prišiel domov. Priepus tku mal jak od slovenskej armády, tak aj od armády maďarskej, ktorá vtedy tú p osádku kde otec slúžil, prebrala. Asi po roku dostal papiere zo súdu, kde bol obžalovaný, že maďarským vojakom ktorí obsadzovali Koltu, nadával do šovinisto v a mal údajne písať nejaké protimaďarské heslá. Nakoniec po dlhých útrapách s úd presvedčil, že v deň obsadzovania Kolty bol vo vojenskej posádke, v terajšo m Bernolákove. Túto krivdu a klamstvo som vnímal nielen vtedy veľmi bolestne, ale malo to aj vplyv na môj ďalší život. Neveril som žiadnej politickej strane a doteraz som ani do žiadnej nevstúpil.
V.P. - Chcel by som Vás ešte poprosiť, aké v tom čase vládli vzťahy medzi norm álnymi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na južnom Slovensku?
F. Lačný - U nás vtedy táto oblasť bola maďarská. Po roku 1945 môj otec žiadal úrady aby nám bolo vrátené, alebo vo forme nejakého odškodnenia nahradený ten majetok, čo nám ukradli Rusi. Bolo nám povedané, že sme šovinistickí Maďari a nedostali sme nič. Začalo sa presídľovanie, na toto doplatil najlepší otcov k amarát a ďalší náš sused. Vzťahy vtedy neboli dobré, boli príliš rozhárané. V.P. - Pani učiteľka, (nepriala si uverejniť meno - pozn. V.P.), Vy v tejto pr ofesii v tomto kraji pracujete 30 rokov. Usudzujem, že musíte poznať nielen tu najšie pomery, ale aj medziľudské vzťahy na južnom Slovensku. Podľa Vášho názo ru existuje nejaké vyostrenie vzťahov medzi Maďarmi a Slovákmi na južnom Slove nsku, ako sa nám to snažia prezentovať niektorí naši politici, ktorí si z toho budujú svoju kariéru?
Pani učiteľka - Podľa mňa, to nie je pravda. Ja som sa konkrétne narodila v de dine, kde hovorili aj po slovensky aj po maďarsky. Obyčajní ľudia, ktorí žijú na tom území, medzi sebou nevraživosť nemajú, oni sa navzájom poznajú a netúži a, aby ich niekto zbytočne podpichoval a viedol k nevraživosti. Vybudovali si tu svoje rodiny, vychovali tu svoje deti a snažia sa ich prispôsobiť tomu pros trediu, v ktorom sa nachádzajú. Je to paradox, že po 68, ale hlavne v 70. roko ch kultúrna zložka Matice slovenskej bola zakázaná na území južného Slovenska, ale Čemadok, ktorý po kultúrnej stránke rozvíjal maďarskú kultúru, bol dotova ný, rozvíjal sa. V tom čase neboli vôbec diskriminovaní. Aj v škole, kde ja uč ím, sú medzi slovenskými a maďarskými učiteľmi veľmi dobré vzťahy a našim spol očným cieľom je deti nielen naučiť tomu čo by mali vedieť, ale ich aj pripravi ť čo najlepšie do života. Keď sa to tak zoberie, aj rodičia, ktorí chcú zo svo jich detí niečo vychovať, tak si uvedomujú, že ich dieťa musí ovládať aj ten j azyk, na území ktorého žije.
Podľa môjho názoru sme sa štyridsať rokov poklonkovali jednej strane, teraz ne viem, či ďalšie roky sa budeme klaňať druhej strane. Žiaľ, my ako samostatný n árod nevieme asi existovať, nás musí niekto vždy za ručičky držať. A toto je v eľmi smutné. Pretože, keď zoberieme históriu, je to pravda, my sme národ mieru milovný a radšej nepriateľa pustím do vlastného domu a ja pôjdem na dvor, akob y som sa mal s ním škriepiť. My nie sme z tých, ktorí by sme sa vedeli presadz ovať silou. Žiaľ, v súčasnom období je to tak, že kto má široké lakte, sa upla tní, a kto je skromný, tak ten príde o všetko.
V.P. - Viacerí ľudia z týchto oblastí mi potvrdili, že rozbroje medzi občanmi slovenskej a maďarskej národnosti na južnom Slovensku robia v skutočnosti poli tici, hlavne ich neukojené túžby. Aký máte na to názor?
Pani učiteľka - Podľa mňa, každý, kto zacíti chuť k moci, chce sa na tom poste udržať. Aj preto ľudí klamú a šíria medzi nimi nevraživosť. Lenže toto nie je čestná hra. Obyčajní ľudia chcú žiť v pokoji a takáto politika je pre nich ne prijateľná.
V.P. - Pán Lojko, vy ste jeden z mladšej generácie (24 r.), chcel by som sa Vá s opýtať, aké vidíte východiská z tejto situácie, alebo, čo by mali poslanci a politici, ktorým ste dali dôveru, za tejto situácie urobiť?
M. Lojko - Politici a poslanci sú vlastne zodpovední za to, čo sa tu deje. Ter az sa tu jedná o problém medzi maďarčinou a slovenčinou. Na strednej škole som mal spolužiakov, ktorí sa na základnej škole učili maďarčinu. Za totality bol taký spôsob, že keď chceli ísť ďalej do školy, museli ovládať slovenčinu. V s ituácii, ktorá nastala po novembri 1989, sa išlo na tieto problémy príliš hurá systémom. PÁNI POLITICI PRIŠLI NA TO, ŽE NA TOMTO SA DÁ ZAROBIŤ, ABY SA VLAST NE MOHLI UDRŽAŤ PRI MOCI. Podľa mňa, toto je problém väčšiny štátov, že na čom sa dá zarobiť, na tom sa bude bazírovať. Podľa môjho názoru, keby som bol pri moci, a hociktorý človek keby bol pri moci, chce sa tam udržať a bude na tom bazírovať. A keď už chceme ísť podľa Ameriky, urobme to ako oni. Tam je jeden úradný jazyk, hoci je tam množstvo národností. Potom by sme u nás nemali ani j azykové ani hraničné problémy.
V.P. - Pán Baják, chcel by som sa Vás opýtať, či podľa Vášho názoru sa Duray s o Slotom vzájomne potrebujú?
F. Baják - Áno, vzájomne sa potrebujú, LEBO SME NA SLOVENSKU, A NA SLOVENSKU J E TO TAK AKO TO JE.
V.P. - Pán Gajdoš, predseda jednej z poslaneckých strán v NR SR M. Duray s ned ávnou násilnou smrťou izraelského premiéra povedal, že aj v dnešnej slovenskej vláde je niečo podobné a dal to do súvislosti s diskrimináciou maďarskej menš iny na Slovensku. Všetko nasvedčuje tomu, že týmito nezmyselnými výrokmi vedom e, alebo nevedome, nahráva politikom typu Slotu a Mečiara? Aký máte na to názo r?
R. Gajdoš (32 r.) - Podľa môjho názoru pán Duray im nahráva vedome. PRE NEHO J E TO ŽIVNÁ PÔDA, NA KTOREJ MÁ ZALOŽENÚ SVOJU POLITICKÚ ČINNOSŤ. A TAK ISTO TO VYHOVUJE AJ SLOTOVI, TAK AJ MEČIAROVI, LEBO AJ PRE NICH JE TO ŽIVNÁ PÔDA PRE I CH POLITICKÚ KARIÉRU. Čo sa týka spolunažívania Slovákov a Maďarov na južnom S lovensku, existuje tu vzájomná symbióza, je tu množstvo zmiešaných manželstiev a nikomu to nevadí. Rozoštvávanie tu robia len politici.
Súhlasím s pani učiteľkou, že menšiny majú na Slovensku dostatok práv, majú tu svoje školy a ďalšie kultúrne zariadenia. JE ICH ZÁKONNOU POVINNOSŤOU, ŽE MUS IA OVLÁDAŤ JAZYK KRAJINY V KTOREJ ŽIJÚ A V KTOREJ SA CHCÚ UPLATNIŤ. Či sa už j edná o činnosť pracovnú, alebo politickú.
V.P. - Pán Hlavačko, vy ste jeden z pamätníkov, máte už 73 rokov, čiže tieto p omery, jak minulé, tak súčasné, sú Vám veľmi dobre známe. Ako sa dívate na tút o situáciu, keď za viaceré rozbroje na tomto území sú vinní len samotní politi ci, ktorí z toho profitujú?
J. Hlavačko - Ak mám byť úprimný, tak sa mi to neľúbi. Som zásadne proti tomu, aby Slováci a Maďari miesto kľudného spolunažívania tu mali žiť v rozbrojoch a nestabilite, ktoré sa tu vyvolávajú. Keby som bol na ministerstve, nedovolil by som, aby maďarská menšina mala na Slovensku také veľké privilégiá. Veď slo venská menšina v Maďarsku nemá ani desatinu tých práv, ako oni majú na Slovens ku.
Prečo by sme vlastne mali proti sebe ísť? Veď tu spoločne žijeme, pracujeme, p oberáme dôchodok od tohoto štátu, prečo by mali byť medzi nami rozbroje? Komu to prospieva?
V.P. - Pán Gajdoš, položím Vám otázku na telo. Podľa Vášho názoru, komu sa udi ali a dejú väčšie krivdy? Slovákom žijúcim v Maďarsku, alebo Maďarom žijúcim n a Slovensku?
R. Gajdoš - Nemôžem na túto otázku úplne objektívne odpovedať, lebo nemám o to mto všetky informácie, či už z hľadiska historického, alebo súčasného politick ého. Ale z reportáže, čo som raz videl na STV 1, bolo dokázané, že deti sloven ských prisťahovalcov sa hlásili k maďarskej národnosti. To podľa mňa znamená, že tam nemali vytvorené také podmienky, aby si mohli zachovať svoju identitu. Napríklad na Slovensku fungoval a funguje Čemadok, no Slováci žijúci v Maďarsk u v úmernej hodnote nemali nič podobného. Keď si všetko toto vyhodnotím a poro vnám, tak si myslím, že omnoho viac boli a sú diskriminovaní Slováci žijúci v Maďarsku, ako Maďari žijúci na Slovensku.
V.P. - Pani učiteľka, Vám by som chcel položiť tú istú otázku ako som dával pá nu Gajdošovi. Teda, aký máte na to názor?
Pani učiteľka - Budem to konkretizovať na súbore Slniečko zo Semerova, ktorý v iedla kolegyňa s manželom. Boli pozvaní do Budapešti na slovenské gymnázium. Z toho čo videli, boli šokovaní. Na tomto slovenskom gymnáziu mali žiaci týžden ne len päť hodín jazyka slovenského a ostatné predmety sa učili v maďarskom ja zyku. Keď to porovnám s maďarskými školami na Slovensku, môže sa táto menšina vlastne sťažovať? Veď ako s hrôzou konštatovala moja kolegyňa, oni sa vlastne na tomto slovenskom gymnáziu v Budapešti nemohli so žiakmi dorozumieť po slove nsky! Dokonca aj učiteľ, ktorý učil slovenčinu, bol maďarskej národnosti. Ako ich vlastne učili tú slovenčinu od prvej triedy až po gymnázium, keď sa nevede li slovensky dohovoriť? Preto si znovu kladiem otázku, ako to mohlo byť sloven ské gymnáziun, keď sa tam učilo len päť hodín týždenne v slovenčine a ostatok v maďarskom jazyku?
U nás napríklad v Komárne je stredná škola stavebná, stredná škola strojárensk á, kde sa vyučuje v maďarskom jazyku, v Nových Zámkoch gymnázium, tak isto v Š túrove gymnázium maďarské kde sa vyučuje v maďarčine, v Šuranoch ekonomická šk ola má svoje maďarské triedy, v Dunajskej Strede zdravotná škola, v Galante ta k isto, tak ako môže niekto tvrdiť, že maďarská menšina na Slovensku je diskri minovaná? To, čo povedal pán Gajdoš, že Slováci sa museli v Maďarsku asimilova ť a prispôsobiť, že keď žijú v Maďarsku, musia sa hlásiť k maďarskej národnost i, má dnes aj také následky, že z pôvodných slovenských oblastí v Maďarsku a j ej obyvateľov, slovenčinu ovláda akurát niekoľko starých babičiek. Deti, ktoré sa im tu narodili sa už hlásia k maďarskej národnosti. Je smutné, že práve dn ešní politici sa snažia vyvolávať rozbroje a na týchto národnostných problémoc h si budujú svoju kariéru.
V.P. - Pani Mandíková, vy máte nevestu maďarskej národnosti, pričom vy ste nár odnosti slovenskej. Vaša rodina je vlastne zmiešaná. Pociťujete toto ako nejak ý problém vo Vašom spolunažívaní?
H. Mandíková (52 r.) - Moja nevesta je z Tekovských Lužian, naše spolunažívani e je veľmi dobré a veľmi si ju vážim. Mám šesťročného vnúčika, ktorý vie perfe ktne aj maďarsky aj slovensky. Doma hovoria maďarsky a keď prídu ku mne, hovor ia po slovensky. Čiže, žiadne problémy.
V.P. - Ako sa dívate na dnešnú situáciu slovensko-maďarských vzťahov, na ktorý ch parazitujú niektorí slovenskí politici?
H. Mandíková - Pracovala som ako predavačka v Dubníku, čo je maďarská obec. Ak o Slovenku ma tam prijali veľmi pekne, naučila som sa tam taktiež maďarskému j azyku a veľmi si vážim maďarských spoluobčanov z Dubníka.
V.P. - Pani Lačná, vy ste národnosti maďarskej a na Slovensku ste už vydatá 41 rokov. Taktiež som sa o Vás dozvedel, že keď ste sa na Slovensko vydala, slov ensky ste vôbec nevedeli. Ako ste prekonávala tieto problémy, keď dnes už vlas tne 41 rokov spoločne žijete s manželom slovenskej národnosti?
M. Lačná (60 r) - Tieto problémy sme spoločne s manželom prekonali a žijeme ve ľmi dobre. Skutočne, veľmi dobre. Som spokojná, naučila som sa slovensky niele n rozprávať, ale aj rozumieť.
V.P. - To znamená, že medzi Vami a manželom toto nebola žiadna bariéra ako med zi niektorými našimi politikmi?
M. Lačná - Nie veru, medzi nami takéto niečo nebolo a pevne verím, že ani nebu de.
V.P. - Pán Baják, Vaše manželstvo je taktiež zmiešané. Vy ste národnosti slove nskej a Vaša manželka národnosti maďarskej. Ako vy vo Vašom osobnom živote vní mate súčasné pomery na našej vnútropolitickej scéne, keď niektorí slovenskí a maďarskí politici sa chcú zviditeľniť šírením nenávisti, rozoštvávaním a nepok ojmi medzi Slovákmi a maďarskou menšinou na južnom Slovensku?
R. Baják (42 r.) - Ak mám byť úprimný, tak ja žiadne problémy nevidím. Tie poč úvam len z úst niektorých politikov. Nebyť pánov Slotu a Duraya, vlastne by so m ani nevedel, že v bežnom spolunažívaní dvoch rozdielnych národností k niečom u dochádza. Taktiež si myslím, ŽE TÍTO POLITICI VEDOME TU VYRÁBAJÚ PROBLÉMY A NENÁVISŤ.
V.P. - Nerozmýšľate niekedy aj o tom, že tieto problémy vyvolávané niektorými politikmi by tu raz mohli urobiť druhú Juhosláviu?
R. Baják - Musím sa priznať, že niekedy ma to napadne, ale skôr si myslím, že by k tomu nemalo dôjsť.
V.P. - Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky ste pani Bajáková dostala t aký zvláštny "darček", vtedy od Vašej jedenásťročnej dcéry. Teda v období, keď sa začala prejavovať tzv. slotovská rétorika pri delení Slovákov na tzv. najs lovenskejších a protislovenských. Čo sa vlastne vtedy stalo?
Z. Bajáková (48 r.) - Dcéra došla domov zo školy a hovorí mi, že Maďari pôjdu za Dunaj. Ja jej hovorím, Zuzanka, keď Maďari pôjdu za Dunaj, pôjde aj tvoja m amička. Ona sa na mňa dívala a pýtala sa, prečo? Ja jej hovorím, pozri sa Zuzk a, ja som Maďarka, ocino je Slovák. On zostane doma a ty ako dievča pôjdeš so mnou do Maďarska.
V.P. - Pýtala ste sa jej, od koho to počula? Z. Bajáková - Pýtala. Povedala mi, že to deti tak v škole rozprávali. Vladimír PAVLÍK