--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Bielik Peter
Název: Vážená paní šefredaktorka
Zdroj: NN Ročník........: 0006/012 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1996
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Vážená pani šéfredaktorka, pán Gregor si na stránkach Vášho časopisu (napr. č. 1/96) kládol otázky, (ktoré mohol skôr položiť kňazovi), na ktoré chcel by som mu daď odpoveď. 1. Je spravodlivé, ak za hriechy spáchané počas tohto časove ohraničeného života človek môže trpieť večne?
Odpovedám: áno, je. Človeka Boh stvoril preto, aby aj iné bytosti okrem seba urobil šťastnými. Boh človeka k svojmu šťastiu nepotreboval - aj z toho vidieť obrovskú Božiu lásku. Ešte viac ju vidno z toho, že po tom, keď človek v raji padol a tým si znemožnil účasť na Božom živote, ktorá je podstata nebeskej radosti, Boh v osobe Krista stal sa človekom, trpel, aby nám tú možnosť opäť umožnil. Boh ale nikoho nechce nútiť do svojho spoločenstva. Chce, aby človek sa pre neho rozhodol slobodne. Preto, ak niekto svojím rozhodnutím vo vážnej veci dostatočne vedome a dostatočne dobrovoľne sa rozhodne pre odlúčenosť od neho, toto rozhodnutie rešpektuje, aj keď chce, aby všetci ľudia boli spasení. Tento stav odlúčenosti, čiže stav ťažkého hriechu, po smrti sa nazýva peklom. Myslím, že ľudia, pokiaľ sa nachádzajů v takomto stave, majú mnoho příležitostí sa z neho dostať ľútosťou. Ak neľutujú, značí to, že ich rozhodnutie je stáule nemenné a nemenné rozhodnutie nesmrteľnej duši značí rozhodnutie s večnou platnosťou.
Čo sa týka otázky, že ľudia žijú v rôznych okolnostiach a ich zodpovednosť je rôzna, odpoveď dal sám Kristus, keď povedal, že komu bolo menej dané, menej sa bude žiadať. Preto Boh zhodnotí našu mravnú zodpovednosť i od úrovne našej výchovy a podobne.
Čo sa týka otázky, či nie je nespravodlivé, že človek môže byť spasený nielen vlastným pričinením, ale aj druhých, či to nie je protekcia, odpovedám, že to nie je nespravodlivé. Aj v tunajších ľudských vzťahoch môžem napr. svoj peňažný dlh vyrovnať nielen za seba, ale aj za druhých. Nie je v mojich možnostiach vyrovnať ich za všetkých. Aj v duchovnom ohľade človek svojimi obeťami a modlitbami môže napomôcť i k spáse druhých ľudí. Je to prejav lásky, a na tom nie je nič odsúoniahodné, iba radostné a chválitebné. Tak ak dostanem dar, na ktorý nemám nárok, druhý nemôže reptať na to, že tiež nedostal to, na čo nemal nárok, tak ani v duchovnom ohľade si nikto nemôže sťažovať, že nedosteal to, na čo nemal nárok, a čoho sa sám zbavil vlastným rozhodnutím. Tak ako nikdo nezazlieva rodičom, že sa viac starajú o svoje dieta ako o druhých ľudí, myslím, že nemôže im byť vytýkané to, že sa napr. viac modlia za svoje dieťa ako za druhých ľudí.
2. Čo sa týka homosexuality. Je zrejmé, že tu ide o odchýlku od prirodzenej normy. Pokiaľ ide o sexuálnu náklonnosť medzi osobami toho istého pohlavia, ide tu o istú uzavretosť to seba, lebo takýto vzťah je neplodný, nemôže sa skončiť dieťaťom. A to je proti záujmom spoločnosti. Aj bežný človek má plno záporných sklonov, napr. k alkoholu, k hazardným hrám, k pomste atď. A predsa to nemôže slúžiť i v prípade náklonnosti k homosexualite. Nie je to najľahšie riešenie, ale jedine správne.
3. Ďalšia otázka bola, či je agresivita hriechom, je to vraj nutné pre prežitie. Aj agresivita patrí k tým záporným sklonom, ktoré by človek mal ovládnuť - od tých miernejších až po krajnejšie formy. V každom prípade je neoprávnené zabiť nevinného človeka preto, aby som jak mohol prežiť tým, že sa zmocním jeho majetku. Výnimočnne by som mohol použiť násilie, keby som sa bez vlastnej viny ocitol v takej situácii, že by bol ohrozený môj život, a druhý človek by mi mohol pomôcť bez toho, že by bol ohrozený jeho vlastný. Ale k tomu v bežných konfliktoch neprichádza, v nich je príčina chamtivosť, túžba po moci - aj v prípade pastierskych národov.
4. Autor straší preľudnením a preto ospavedlňuje potraty. Podľa dnešných poznatkov je Zem schopná uživiť asi desať násobok dnešného stavu obyvateľstva. Problémy s potravinami teda nemajú príčinu v preľudnení, ale v inom. Napr. v autorom spomínanej Čině sa značne zlepšila po tom, čo sa ostúpilo čiastočne od nerozumných marxisticko-maocetungovských zásad. A ešte lepšia je situácia v oveľa hustejšie obývanom Tchaj-wwane. Najvyšiu životnú úroveň majú v daných oblastiach neraz práve najhustejšie obývané krajiny, napr. Holandsko, Hong-Kong či Singapúr.
Preľudnenie sa pred 2. sv. vojnou obával Hitler a Japonsko. Napriek ťažkým hospodárskym stratám počas 2. sv. vojny a prírastku obyvateľstva životná úroveň v týchto štátoch patrí k najvyšším na svete. Iba záporné dôsledky tejto vojny sú citeľné dodnes - napr. v otázke vzťahov medzi Nemeckom a Českou republikou (Sudetskí Nemci). Mnohé štáty majú skôr opačný problém - úbytok obyvateľstva a z toho vyplývajúca otázka o zvýšení vekovej hranice pri odchode do dôchodku.
5. Mariánske zjavenia nie sú predmetom viery a preto nemá na tomto mieste zmysel o nich hovoriť. Navyše tie, ktoré autor spomína, možno že ani nebudú uznané Cirkvou za pravé.
6. Autor pochybuje, či človek bol stvorený na Boží obraz, keď mnohí ľudia svoj rozum zneužívajú. Pán Gregor by si nemusel položiť otázku, keby mal na zreteli, že Boh je dokonalý a človek je nedokonalý. Preto sa ľudský rozum môže i mýliť, preto aj človek môže svoj rozum zneužiť, napr. na páchanie zločinov. Podobnosť neznačí vernú kópiu.
S pozdravom
Peter Bielik
Redakcia Svedectvo
Grösslingova 6-8
811 09 Bratislava